Milka držala Olivera v objatí, keď umieral. Snažil sa udržať na nohách, ale nedarilo sa mu. Jemne ho posadila na stoličku. Plakala.
Bola mu vždy oporou a on bol oporou jej. Všetko robili spolu a nič ich nemohlo rozdeliť. Deti bez budúcnosti. Milovali sa tak horúcou láskou, že samo peklo si ich vybralo.
"Chcem sa do teba obliecť... nájsť zips na tvojej koži a vliezť do teba ako do spacáka... aby si ma všade nosil so sebou a každý kúsok tela mi omínalo to tvoje... "
Vravievala a spolu sa na tom zasmiali. Predstavovali si, aké by to bolo, byť v koži toho druhého, cítiť každý jeho pohyb, sval... nádych.
Milka vzala nôž do rúk a urobila Oliverovi dierku do krku.
Bývali v poloprázdnom byte. Dohodli sa, že radšej niektoré veci nebudú mať, ako by mali mať lacné. Mali stôl, stoličky, matrac a jednu obrovskú truhlu na šaty. Knihy mali naskladané pozdĺž steny do vysokých stĺpov. Obaja radi čítali. Na zemi mali biely koberec, na ktorom sa dalo milovať celé hodiny. Víno popíjali z pohárov. Bolo to krásne obdobie.
"Chcem sa do teba obliecť... nájsť zips na tvojej koži a vliezť do teba ako do spacáka... aby si ma všade nosil so sebou a každý kúsok tela mi omínalo to tvoje... "
Vravievala mu pred spaním a dali si pusu na dobrú noc.
Zaspávali prepletení do seba, že ani jeden z nich netušil, ktorá ruka patrí komu.
Pristúpila k nemu zozadu, tak, že cítil stvrdnuté bradavky na svojom chrbte. Zobrala mu z ruky to čo držal a pokračovala v trhavých pohyboch ďalej. Vystriedali sa. Tentoraz cítila ona na chrbte jeho dych, že ho tlačí k nej. Rukami zmapoval celé jej telo, až ju nakoniec chytil za stehná. Zaprela sa rukami o kachličky a pritlačila. Skončili čelom k sebe. Objímala ho nohami aj rukami a na sekundu sa jej od rozkoše pretočili oči.
"Chcem sa do teba obliecť... nájsť zips na tvojej koži a vliezť do teba ako do spacáka... aby si ma všade nosil so sebou a každý kúsok tela mi omínalo to tvoje... "
Vravievala, keď skončili. Chcela tiež zacítiť ten pocit byť v sebe.
Vzala do ruky chirurgické nožničky a obkrúžila krk. Už neplakala. Zo susedného bytu do toho ticha sa ozývala Vivaldiho Jar. Susedia boli snobi a organizovali koncerty pre seba a svojich blízkych.
Pramienky krvi stekali po hrudníku. Vrátila sa na to isté miesto a pokračovala nadol. Keď sťahovala kožu rukami videla všetky tie žlté, biele, krémové... červené kusy ľudského tuku a mäsa.
Oliver umrel a Milku postretlo šialenstvo.
Prikladala si kusy Oliverovej kože na svoje telo a prišívala si ich na vlastnú kožu.
Váľala sa po tom bielom mäkkom koberci a predstavovala si, ako sa cítil Oliver, keď sa tam spolu milovali.
Rozdelila tvár a vlasy. Chcela sa pozrieť na svet jeho očami, počuť jeho ušami, hovoriť jeho ústami. Rozbolené prsty chytili ihlu s niťou a rovnomerným stehom bez náznaku akejkoľvek bolesti si prišila jeho tvár na svoju.
Otvorila dvere a vyšla medzi ľudí...
Iviak a surrnereálna ;)
Komentáre
.